Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

JelšavaUž v 4. - 6. storočí bolo územie terajšieho mesta na základe vykopávok v osadách Rudno, Stará a Malá Vieska osídlené Slovanmi, ktorí do Muránskej doliny prišli z terajšieho územia Poľska.
Prevažne to boli baníci. O 200 rokov neskôr utlmil rozvoj osady v roku 1241 vpád Tatárov. Ale život sa obnovil, lebo už v roku 1243 bula Belu IV., uhorského kráľa, je prvou zachovalou písomnou správou o Jelšave, ktorou daruje časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom za zásluhy v bojoch s Tatármi.

 

Coburgovský kaštieľV rokoch 1796 - 1801 tunajší zemepán Andrej Koháry dal v klasicistickom slohu vystavať kaštieľ na mieste údajného templárskeho kláštora. Dvojposchodovú budovu pristavali k staršej renesančnej stavbe z polovice 16. storočia.

V nasledujúcom 14. storočí prichádzali ďalší novousadlíci - nemeckí kolonisti - baníci, ktorí dolovali, ťažili a spracuvávali železnú rudu,
Jelšava sa stala kráľovskou osadou s rozvinutým baníctvom a v II. polovici 14. storočia druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Stala sa mestom.

V roku 1552 mesto získalo i právo meča , ktoré mu udelil Ferdinand l. No v nasledujúcich rokoch, presnejšie v roku 1556, vtrhli do mesta Turci, ktorí ho vyplienili a zapálili. Pri jeho obrane padlo 452 občanov a 400 bolo zajatých a odvlečených. Po týchto vojnových útrapách sa obyvatelia mesta opäť spamätali a v roku 1568 založili prvý cech kováčov, Neskôr boli založené ďalšie cechy 20-tich remeselníckych profesií.

Špeciálnymi kovospracujúcimi remeselníkmi boli zvonkári, ktorí svoje výrobky, zvonce a spiežovce výhodne, pomocou furmanských povozov, vyvážali do južných štátov Európy, ba i do Turecka a severnej Afriky. Vzhľadom na dobrú ekonomickú situáciu tých čias, už v roku 1573 v okolí mesta existovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.

V roku 1781 bol postavený mestský dom, v súčasnosti sídlo Mestského úradu. V 17. - 18. storočí bolo v Jelšave 36 - 42 druhov remesiel. Vznikali cechy, ktoré mali kováči, garbiari, kožušníci, gubári, furmani, obuvníci, čižmári, tkáči, súkenníci, krajčíri, hrnčiari, povrazníci (štrangéri) a zvonkári.

Na popud obyvateľov mesta, po zlých skúsenostiach s požiarmi v Jelšave v rokoch 1551, 1575, 1711, 1745, 1800 a najmä posledným v roku 1829, vznikol roku 1873 prvý dobrovoľný hasičský zbor.

Rok 1894 je pamätný vznikom magnezitového priemys­lu na Slovensku, kedy bola dostavaná prvá pec na pálenie tejto suroviny. Bola postavená v Teplej Vode v miestach "vyš­ného mlyna". Postavili ju podnikatelia z Kobánye (Maďar­sko) Vojtech Uhliarik a Pavol Mansfield. O tri roky neskôr boli postavené ďalšie dve pece na pálenie magnezitu v lo­kalite, kde je dnes benzínové čerpadlo.
 

PrísahaV rokoch 1914 - 1918 vzrastali protivojnové demonštrácie, stupňovala sa bieda. V prvej svetovej vojne zahynulo 51 Jelšavčanov.
Dňa 28.10.1918 sa Jelšava stala súčasťou Československej republiky. Oslavy 1. mája sa po prvý krát uskutočnili v roku 1921 na námestí pred kaštieľom.
O dva roky neskôr, v roku 1923, bol daný do prevádzky magnezitový závod na Teplej Vode, kde bolo vybudovaných a postavených 8 stolových a šachtových pecí typu Dietze, generátová stanica, drviareň, úpravňa rudy v magnetickej separácii, silá- zásobníky materiálu, sklady, šikmý výťah k peciam na zásobovanie uhlím a iným materiálom, trafostanica, železničná vlečka do Jelšavy, kancelárie a byty. Pre dôležitých pracovníkov boli postavené byty v "starej kolónii".

PrísahaVyostrenie sociálnej situácie robotníkov v roku 1928, snahy buržoázie a pravicových síl o odstránenie priemyslu na Slovensku neboli úspešné. Požiadavky robotníkov boli presadené. Dňa 10.2.1932 sa uskutočnil "pochod hladu" z Jelšavy do Revúcej, ktorým robotníci upozornili na svoje zlé sociálne a pracovné podmienky.
V roku 1934 bola dokončená výstavba "nových kasární" na "Gombiarke" a bytov pre dôstojníkov na Železničnej ulici.
Rozbitím Československej republiky bola Jelšava na základe Viedenskej arbitráže zo dňa 2.11.1938 pričlenená do Maďarska.
Počas okupácie pôsobili v okolí rôzne politicko - deštruktívne organizácie. V roku 1944 pod vedením sovietskeho nadporučíka Lapšova sa spojili do partizánskych skupín, v ktorých pôsobilo asi 12 Jelšavčanov.
Svoju činnosť vyvíjali do 21. januára 1945, kedy bola Jelšava oslobodená. Ako prví vstúpili do mesta rumunskí vojaci a po nich sovietski. Veliteľom mesta sa stal poručík L. M. Ščenov. Dva dni pred ich príchodom ustupujúce nemecké jednotky zničili železničný i cestný most v meste.
Krátko po oslobodení sa na obnovenie cestného mosta podujal miestny staviteľ Buzi.

 

Magnezitové závodyV roku 1950 začali premávať autobusové linky.
Založené boli Štátny majetok a Jednotné roľnícke družstvo. Celková výmera poľnohospodárskej pôdy bola 984 ha.
V jarných mesiacoch roku 1958 veľká povodeň spôsobila v meste, ale najmä na poliach, značné škody. Bolo zaplavených niekoľko desiatok hektárov a úroda bola úplne zničená.

V rámci prípravy výstavby nového magnezitového závodu, v jeho sociálnej časti, bol dňa 11. 9. 1960 daný do užívania novopostavený Závodný klub – teraz Mestský dom kultúry a 60 bytov na Jesenského ulici.

Dňa 1. 9. 1964 otvorili novú pavilónovú dvadsaťštyritriednu základnú školu na Železničnej ulici. Telocvična a pavilón odborných učební boli dostavané neskôr.
Koniec 50- tych rokov a celé ďalšie desaťročie bolo poznamenané veľkou výstavbou nového magnezitového závodu.
Vzhľadom na rozmach Slovenských magnezitových závodov a prílevu nového obyvateľstva bol Radou Krajského národného výboru v Košiciach dňa 7. 11. 1966 obnovený a znovupriznaný Jelšave štatút mesta.
V roku 1969 bola dokončená výstavba družstevných bytov na Teplickej ulici. V roku 1971 dokončili výstavbu telocvične základnej školy. V susedstve školy postavili prízemnú panelová základnú školu pre ruské deti, ktorú navštevovali žiaci z Rožňavy a Rimavskej Soboty.

Mestský úradV roku 1972 bola daná do užívania nová obradná sieň Mestského národného výboru (MsNV), roku 1973 ukončená veľká rekonštrukcia a dostavba futbalového štadióna.
Na jar v roku 1974 postihla mesto veľká povodeň. Bolo evakuovaných 42 rodín a povodňou postihnutých 72 rodinných domov, najmä na uliciach Ševcovskej a Kúpeľnej, hotel Kúpele, štadión a poľnohospodárska pôda až po Licince.
V roku 1976 bola daná do prevádzky veľkovýkrmňa ošípaných „VVO“-čka Štátneho majetku. Ukončili I. etapu kanalizácie mesta a I. etapu plynofikácie mesta. V roku 1977 opravovali budovu kaštieľa. Investorom bol Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.

V roku 1978 boli SMZ (Slovenské magnezitové závody n. p. Jelšava) začlenené do podniku SMZ n. p. Košice. Závod začal prevádzkovať nový investičný objekt „Mlynicu a lisovňu“, ktorý pokusne v priebehu roka zabezpečoval výrobu brikiet zo zachytených úletov z pecných agregátov a ich znovupoužitie pri výrobe slinkov.
Podľa sčítania ľudu v roku 1980 mala Jelšava 2959 obyvateľov, z toho 1520 žien a 1439 mužov.
V roku 1983 ZO Zväzarm-u usporiadala na kopci Mazanec nad Odkaliskom Majstrovstvá SSR a Východoslovenského kraja v motokrose v triedach 250 a 500 ccm3.
V dňoch 25. – 28. 6. 1983 sa na vynovenom a rozšírenom štadióne TJ MAGNEZIT usporiadala XI. magnezitiáda.
Dňa 1. 7. 1984 boli SMZ spustené do skúšobnej prevádzky odlučovače typu „AMATHERM“. Napriek tomu prašnosť a znečisťovanie ovzdušia neznížili. V mesiaci júl začali vydávať časopis o živote mesta – mesačník Jelšavan. V roku 1985 bol otvorený nový obchodný dom.
Kolaudácia novopostavenej Materskej školy bola 30. 8. 1985, ale otvorili ju až 6. 2. 1986.
V roku 1988 bola započatá výstavba budovy Zdravotného strediska na Tomášikovej ulici.
Centrom politickej činnosti sa stala jelšavská lekáreň pod vedením Mgr. Anny Hrivnákovej a Mikuláša Ferencza, Ľubomíra Mikla, Ing. Magdalény Daxnerovej, MVDr. Milana Kolesára a Kataríny Fodorovej.
V roku 1992 boli vytvorené Verejno-prospešné služby mesta Jelšava. V tomto roku sa začala výstavba čistiarne odpadových vôd, úplne zanikli bývalé štátne a družstevné podniky, začal sa používať nový znak mesta.

V dňoch 24.- 26. 9. 1993 sa uskutočnili oslavy 100. výročia uvedenia do prevádzky železničnej trate Plešivec – Jelšava – Revúca – Muráň. Akciová spoločnosť Slovenské magnezitové závody bola založená 3. 12. 1993. Za kvalitu svojich výrobkov dostal certifikáty ISO 9002:1994 a v roku 1997 bol ocenený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako najlepší exportný závod. V rokoch 1997 a 1998 za dosiahnuté výsledky získal Krištáľový Merkúr.
Dňa 23. 2. 1994 prešli okolité lesy do vlastníctva mesta, ktoré založilo spoločnosť s ručením obmedzením (s. r. o.) Mestské lesy Jelšava.
Dňa 26. 2. 1994 zaniklo poľovnícke združenie Magnezitár a dňa 1. 1. 1994 vzniklo Mestské poľovnícke združenie Jelšavan.
V júli 1996 vznikol okres Revúca, do ktorého bola začlenená aj Jelšava. Nový okres mal rozlohu 730 km2 a 4 970 obyvateľov. V okrese sú tri mestá – Revúca, Jelšava, Tornaľa – a 48 obcí. Na severe sa hraničnými obcami stali Muránska Huta, Muráň a Predná Hora, na juhu mesto Tornaľa.
Dňa 4. 7. 1997 bolo 100. výročie od vybudovania tzv. „Mariánskych kasární“ umiestnených v areáli jestvujúcich objektov.
V predvečer, 3. júla, sa konala v Rímskokatolíckom kostole svätého Petra a Pavla slávnostná svätá omša, ktorú celebroval monsiňor Ján Kojnok, biskup rožňavskej diecézy.
V dňoch 22. 6. – 28. 6. 1998 sa uskutočnili mestské oslavy pri príležitosti 755. výročia prvej písomnej zmienky o Ješave.
V dňoch 13. – 15. 6. 2003 sa konali v našom meste oslavy 760. výročia najstaršej písomnej zmienky o Jelšave.


 

Mesto Jelšava vyhodnotené ako mesto s predpokladom stabilného rozvoja

Terénna sociálna práca v obciach

navstevalekara.sk

Ste spokojný/á s kvalitou komunálnych služieb, ktoré zabezpečuje Mesto Jelšava?
 
 
93

 
 
 
4

 
 
 
22

 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka