Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Osobnosti mesta

János DIAK 1566, vzdelaný občan Jelšavy.

Imrich LITERÁT (LANIO) 1567, prísažný, vzdelaný občan Jelšavy.

Juraj EMRICH-DIAK 1591, richtár a prísažný , vzdelaný občan.

Juraj FABRICIUS (FABRY) z Jelšavy, prvý známy a významný učiteľ miestnej školy pred rokom 1575, po štúdiách, o.i. na Karlovej univerzite v Prahe a Wittenbergu, kde bol v roku 1579 vysvätený za prvého známeho kňaza, farárom v Jelšave až do smrti 1633, od roku 1620 seniorom Muránskeho bratstva.

Eliáš LÁNI bol vynikajúcim učiteľom v Jelšave pred rokom 1597, po roku 1597 ho pozval palatín Juraj Thurzo do svojich služieb, kde sa neskôr stal superitendentom.

Tomáš LITERÁT 1611, prísažný, vzdelaný občan Jelšavy.

Ondrej MAJER z Badína študoval vo Wittenbergu (1628-1630), v Jelšave bol v rokoch 1630-1631 učiteľom a od roku 1645-1669 farárom a seniorom.

Juraj STRAKOCIUS, syn inšpektora cisárskych baní v Banskej Bystrici, po štúdiách v Banskej Bystrici 4 roky študoval v Jelšave pod vedením Ondreja Szentkeresztyho (1653-1660).

Daniel SINAPIUS-HORČIČKA zo Sučian, autor zbierky porekadiel Nový trh latinsko-slovenský a iných, náboženských prác a básní, bol v rokoch 1663-1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy.

Samuel HRUŠKOVIČ, autor viacerých náboženských piesní, vyše roka (1709-1710) študoval v Jelšave, ale nevydržal ťažký život chudobného študenta a aj nehoda pri zvonení urýchlila jeho odchod z Jelšavy.

Peter MAGULÁČ z Jelšavy za pomoci župy študoval vo Wittenbergu, v rokoch 1713-1717 bol rektorom školy v Gemeri, farárom v Cibani a v rokoch 1721-1748 v Rimavskej Bani.

Ondrej VRBOVSKÝ r. kat. farár v Jelšave od roku 1775, bol v roku 1793 členom odbočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave.

Imrich SOLČÁNYI, r. kat. kaplán v Jelšave, bol tiež v roku 1794 až 1795 členom Slovenského učeného tovarišstva.

Ján GLOSIUS z Jelšavy, roštársky farár, vydal v roku 1792 v Banskej Bystrici príručku ako úspešne chovať včely.

Pavel VALASKÝ (1742-1824), od roku 1783-1824 prvý potolerančný farár a senior a spoluzakladateľ jelšavskej ovocinárskej spoločnosti (Záhradnícka kompánia), v roku 1796 autor prehľadu dejín literatúry v Uhorsku, stručných dejín jelšavskej ev. a v. cirkvi a iných menších prác.

Pavel ČERNOK, spoluzakladateľ a pestovateľ v jelšavskej ovocinárskej spoločnosti, v rokoch 1794-1808 učiteľ v Jelšave.

Ján Pavel HAVAŠ (1789-1851), vynikajúci ovocinár a učiteľ v rokoch 1810-1851 v Jelšave. Údajne ako prvý v Rakúsku aj v Uhorsku zaviedol čisto dievčenské triedy a tak sa venoval svojim žiačkam, že aj slepé dievča doviedol na solídnu úroveň vzdelania.

Ondrej LACO (1793-1858), rovnako dobrý ovocinár a učiteľ, národovec, účastník na ľudovom zhromaždení 1. 5. 1848 v Rimavskej Sobote a vyšetrovaný za leták „Bratja Slováci“. Spolupracovník Samuela Tomášika.

Adam CZIBUR z Jelšavy, popredný advokát a časove druhý inšpektor železiarskej Únie (1808).

Pavel BENKÁR z Jelšavy, tretí inšpektor Únie, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o rozvoj železiarstva.

Samuel GLÓS, ďalší inšpektor Únie a zakladajúci člen jelšavskej ovocinárskej spoločnosti.

Jozef BENKÁR, syn Pavla, od roku 1827-1852 hlavný inšpektor Únie, ktorý sa zaslúžil v roku 1852 o spojenie Únie so susednou spoločnosťou a o vznik Rimamuránskej železiarskej spoločnosti.

Adam BREZANÓCZI z Jelšavy, 4. 11. 1751-2. 4. 1832 profesor práva v Budapešti.

Ľudovít GREINER (1796-1882), od roku 1828 prednosta novozriadeného Lesného riaditeľstva Coburgových lesov v Jelšave, od roku 1853 s titulom Forstrad-lesný radca. Mal mimoriadne zásluhy na povznesení lesného hospodárstva v Jelšave. Navrhol novú organizáciu veľkostatku, ktorá v roku 1830 vstúpila do platnosti a platila do roku 1924, resp. 1926.

Samuel FERIENČIK, v rokoch 1827-1853, farár v Jelšave. Vynikal v prírodných vedách a v rámci Uhorska v meteorológii, prispieval do odborných časopisov predpoveďami počasia. V roku 1842 bol členom delegácie vo Viedni u cisára so sťažnosťami Slovákov.

Daniel MARČEK z Jelšavy ako evanjelický kaplán v roku 1861 vystúpil na obranu Slovákov na protimemorandovom zhromaždení v Muráni, neskôr v tom duchu vystupoval aj ako učiteľ evanjelickej školy v Jelšave.

Rudolf FABINI nar. 30. 5. 1948 v Jelľave, doktor prírodných vied a člen akadémie.

Ondrej PORUBSKÝ z Jelšavy po štúdiách v Banskej Štiavnici v roku 1849-1895 prevzal správu jelšavských lesov a priviedol ich do nebývalej produktivity, veľmi potrebnej v tých časoch.

Lujza FERIENČIKOVÁ, vdova po S. Ferienčikovi, v roku 1864 založila a viedla humánny ženský spolok na podporu chudobných, ktorý aj koncom storočia viedol podporno-vyživovaciu akciu nezamestnaných.

Václav VRANÝ, absolvent tzv. učiteľského semeniska na gymnáziu v Revúcej, rokoch 1871-1873 učil v Jelšave dievčenské triedy. Z tejto triedy vyšla aj známa botanička v Turci (Blatnica) Izabela Textorisová. Vraný sa neskôr ako botanik stal kustodom Národného múzea v Martine.

E. NEOGRÁDY, od roku 1893 prednosta železničnej stanice v Jelšave, vzorný a pokrokový učiteľ, člen učiteľského spevokolu, nacvičoval s deťmi divadlá a pracoval ako aktívny člen sociálnodemokratickej strany.

Ján CHRAPAN z Jelšavy v rokoch 1932-1935 učil v Jelšave, kde bol dovtedy aj popredným hráčom futbalového mužstva. Vynikajúci v prírodných vedách, neskôr vysokoškolský učiteľ v Bratislave.

Viliam HOLUBY, v rokoch 1933-1938 vynikajúci učiteľ slovenského jazyka, národovec, po roku 1938 riaditeľ školy v Bardejove.

Dezider URBÁNIK z Jelšavy, učil mimo Jelšavy, neskôr v Malackách, vynikol ako teoretik, praktik a organizátor výchovy.


 

Mesto Jelšava vyhodnotené ako mesto s predpokladom stabilného rozvoja

Terénna sociálna práca v obciach

navstevalekara.sk

Ste spokojný/á s kvalitou komunálnych služieb, ktoré zabezpečuje Mesto Jelšava?
 
 
84

 
 
 
4

 
 
 
22

 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka