VYHĽADÁVANIE:
POČÍTADLO:
| Celkom: | 94310 |
| Február: | 463 |
| Dnes: | 16 |
| On-line: | 5 |
História
Už v 4. - 6. storočí bolo územie terajšieho mesta na základe
vykopávok v osadách Rudno, Stará a Malá Vieska osídlené Slovanmi,
ktorí do Muránskej doliny prišli z terajšieho územia Poľska.
Prevažne to boli baníci. O 200 rokov neskôr utlmil rozvoj osady v roku 1241 vpád Tatárov. Ale život sa obnovil, lebo už v roku 1243 bula Belu IV., uhorského kráľa, je prvou zachovalou písomnou správou o Jelšave, ktorou daruje časť Muránskej doliny po hrad Jelšavu a celé Štítnické panstvo Filipovi a Dietrichovi Bebekovcom za zásluhy v bojoch s Tatármi.
V
rokoch 1796 - 1801 tunajší zemepán Andrej
Koháry dal v klasicistickom slohu vystavať kaštieľ na
mieste údajného templárskeho
kláštora. Dvojposchodovú budovu pristavali k
staršej renesančnej stavbe z polovice 16. storočia.
Jelšava sa stala kráľovskou osadou s rozvinutým baníctvom a v II. polovici 14. storočia druhým najdôležitejším obchodným centrom a dodávateľom železa v Uhorsku. Stala sa mestom.
Špeciálnymi kovospracujúcimi remeselníkmi boli zvonkári, ktorí svoje výrobky, zvonce a spiežovce výhodne, pomocou furmanských povozov, vyvážali do južných štátov Európy, ba i do Turecka a severnej Afriky. Vzhľadom na dobrú ekonomickú situáciu tých čias, už v roku 1573 v okolí mesta existovalo 5 hút a 4 hámre na spracovanie železa a iných kovov.
V roku 1781 bol postavený mestský dom, v súčasnosti sídlo Mestského úradu. V 17. - 18. storočí bolo v Jelšave 36 - 42 druhov remesiel. Vznikali cechy, ktoré mali kováči, garbiari, kožušníci, gubári, furmani, obuvníci, čižmári, tkáči, súkenníci, krajčíri, hrnčiari, povrazníci (štrangéri) a zvonkári.
Na popud obyvateľov mesta, po zlých skúsenostiach s požiarmi v Jelšave v rokoch 1551, 1575, 1711, 1745, 1800 a najmä posledným v roku 1829, vznikol roku 1873 prvý dobrovoľný hasičský zbor.
V rokoch 1914 - 1918 vzrastali protivojnové demonštrácie, stupňovala sa bieda.
V prvej svetovej vojne zahynulo 51 Jelšavčanov.
Dňa 28.10.1918 sa Jelšava stala súčasťou Československej republiky. Oslavy
1. mája sa po prvý krát uskutočnili v roku 1921 na námestí pred kaštieľom.
O dva roky neskôr, v roku 1923, bol daný do
prevádzky magnezitový závod na Teplej Vode, kde
bolo vybudovaných a postavených 8 stolových a
šachtových pecí
typu Dietze, generátová stanica, drviareň, úpravňa
rudy v magnetickej separácii, silá- zásobníky materiálu, sklady, šikmý
výťah k peciam na zásobovanie uhlím a iným
materiálom, trafostanica, železničná vlečka do
Jelšavy, kancelárie a byty.
Pre dôležitých pracovníkov boli postavené
byty v "starej kolónii".
Vyostrenie
sociálnej situácie robotníkov v roku 1928, snahy
buržoázie a pravicových
síl o odstránenie priemyslu na Slovensku neboli
úspešné. Požiadavky robotníkov boli
presadené. Dňa 10.2.1932 sa uskutočnil "pochod hladu"
z Jelšavy do Revúcej, ktorým robotníci
upozornili na svoje zlé sociálne a pracovné
podmienky.
V roku 1934 bola dokončená výstavba "nových
kasární" na "Gombiarke" a bytov pre
dôstojníkov
na Železničnej ulici.
Rozbitím Československej republiky bola Jelšava na základe Viedenskej arbitráže zo dňa 2.11.1938
pričlenená do Maďarska.
Počas okupácie pôsobili v okolí rôzne
politicko - deštruktívne organizácie. V roku 1944
pod vedením sovietskeho nadporučíka Lapšova sa
spojili do partizánskych skupín, v ktorých
pôsobilo asi 12 Jelšavčanov.
Svoju činnosť vyvíjali do 21. januára 1945, kedy bola
Jelšava oslobodená. Ako prví vstúpili do
mesta rumunskí vojaci
a po nich sovietski. Veliteľom mesta sa stal poručík L. M.
Ščenov. Dva dni pred ich príchodom ustupujúce
nemecké jednotky zničili železničný i cestný most
v meste.
Krátko po oslobodení sa na obnovenie cestného mosta podujal miestny staviteľ Buzi.
V roku 1950 začali premávať autobusové linky.
Založené boli Štátny majetok a Jednotné
roľnícke družstvo. Celková výmera
poľnohospodárskej pôdy bola 984 ha.
V jarných mesiacoch roku 1958 veľká povodeň
spôsobila v meste, ale najmä na poliach, značné
škody. Bolo zaplavených niekoľko desiatok hektárov
a úroda bola úplne zničená.
V rámci prípravy výstavby nového magnezitového závodu, v jeho sociálnej časti, bol dňa 11. 9. 1960 daný do užívania novopostavený Závodný klub – teraz Mestský dom kultúry a 60 bytov na Jesenského ulici.
Dňa 1. 9. 1964 otvorili novú pavilónovú
dvadsaťštyritriednu základnú školu na
Železničnej ulici. Telocvična a pavilón odborných
učební boli dostavané neskôr.
Koniec 50- tych rokov a celé ďalšie desaťročie bolo
poznamenané veľkou výstavbou nového
magnezitového závodu.
Vzhľadom na rozmach Slovenských magnezitových
závodov a prílevu nového obyvateľstva bol Radou
Krajského národného výboru v
Košiciach dňa 7. 11. 1966 obnovený a znovupriznaný Jelšave štatút mesta.
V roku 1969 bola dokončená výstavba družstevných
bytov na Teplickej ulici. V roku 1971 dokončili výstavbu
telocvične základnej školy. V susedstve školy
postavili prízemnú panelová základnú
školu pre ruské deti, ktorú navštevovali
žiaci z Rožňavy a Rimavskej Soboty.
V
roku 1972 bola daná do užívania nová
obradná sieň Mestského národného
výboru (MsNV), roku 1973 ukončená veľká
rekonštrukcia a dostavba futbalového
štadióna.
Na jar v roku 1974 postihla mesto veľká povodeň. Bolo
evakuovaných 42 rodín a povodňou postihnutých 72
rodinných domov, najmä na uliciach Ševcovskej a
Kúpeľnej, hotel Kúpele, štadión a
poľnohospodárska pôda až po Licince.
V roku 1976 bola daná do prevádzky veľkovýkrmňa
ošípaných „VVO“-čka
Štátneho majetku. Ukončili I. etapu kanalizácie
mesta a I. etapu plynofikácie mesta. V roku 1977 opravovali
budovu kaštieľa. Investorom bol Slovenský ústav
pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.
V
roku 1978 boli SMZ (Slovenské magnezitové závody
n. p. Jelšava) začlenené do podniku SMZ n. p.
Košice. Závod začal prevádzkovať nový
investičný objekt „Mlynicu a lisovňu“, ktorý
pokusne v priebehu roka zabezpečoval výrobu brikiet zo
zachytených úletov z pecných agregátov a
ich znovupoužitie pri výrobe slinkov.
Podľa sčítania ľudu v roku 1980 mala Jelšava 2959 obyvateľov, z toho 1520 žien a 1439 mužov.
V roku 1983 ZO Zväzarm-u usporiadala na kopci Mazanec nad
Odkaliskom Majstrovstvá SSR a Východoslovenského
kraja v motokrose v triedach 250 a 500 ccm3.
V dňoch 25. – 28. 6. 1983 sa na vynovenom a
rozšírenom štadióne TJ MAGNEZIT usporiadala
XI. magnezitiáda.
Dňa 1. 7. 1984 boli SMZ spustené do skúšobnej
prevádzky odlučovače typu „AMATHERM“. Napriek tomu
prašnosť a znečisťovanie ovzdušia neznížili. V
mesiaci júl začali vydávať časopis o živote mesta –
mesačník Jelšavan. V roku 1985 bol otvorený
nový obchodný dom.
Kolaudácia novopostavenej Materskej školy bola 30. 8. 1985, ale otvorili ju až 6. 2. 1986.
V roku 1988 bola započatá výstavba budovy Zdravotného strediska na Tomášikovej ulici.
Centrom politickej činnosti sa stala jelšavská
lekáreň pod vedením Mgr. Anny Hrivnákovej a
Mikuláša Ferencza, Ľubomíra Mikla, Ing.
Magdalény Daxnerovej, MVDr. Milana Kolesára a
Kataríny Fodorovej.
V roku 1992 boli vytvorené Verejno-prospešné
služby mesta Jelšava. V tomto roku sa začala výstavba
čistiarne odpadových vôd, úplne zanikli
bývalé štátne a družstevné podniky,
začal sa používať nový znak mesta.
V
dňoch 24.- 26. 9. 1993 sa uskutočnili oslavy 100. výročia
uvedenia do prevádzky železničnej trate Plešivec –
Jelšava – Revúca – Muráň.
Akciová spoločnosť Slovenské magnezitové
závody bola založená 3. 12. 1993. Za kvalitu svojich
výrobkov dostal certifikáty ISO 9002:1994 a v roku 1997
bol ocenený Ministerstvom hospodárstva Slovenskej
republiky ako najlepší exportný závod. V
rokoch 1997 a 1998 za dosiahnuté výsledky získal
Krištáľový Merkúr.
Dňa 23. 2. 1994 prešli okolité lesy do vlastníctva
mesta, ktoré založilo spoločnosť s ručením
obmedzením (s. r. o.) Mestské lesy Jelšava.
Dňa 26. 2. 1994 zaniklo poľovnícke združenie Magnezitár a
dňa 1. 1. 1994 vzniklo Mestské poľovnícke združenie
Jelšavan.
V júli 1996 vznikol okres Revúca, do ktorého bola
začlenená aj Jelšava. Nový okres mal rozlohu 730
km2 a 4 970 obyvateľov. V okrese sú tri mestá –
Revúca, Jelšava, Tornaľa – a 48 obcí. Na
severe sa hraničnými obcami stali Muránska Huta,
Muráň a Predná Hora, na juhu mesto Tornaľa.
Dňa 4. 7. 1997 bolo 100. výročie od vybudovania tzv.
„Mariánskych kasární“
umiestnených v areáli jestvujúcich objektov.
V predvečer, 3. júla, sa konala v Rímskokatolíckom
kostole svätého Petra a Pavla slávnostná
svätá omša, ktorú celebroval monsiňor
Ján Kojnok, biskup rožňavskej diecézy.
V dňoch 22. 6. – 28. 6. 1998 sa uskutočnili mestské oslavy
pri príležitosti 755. výročia prvej písomnej
zmienky o Ješave.
V dňoch 13. – 15. 6. 2003 sa konali v našom meste oslavy
760. výročia najstaršej písomnej zmienky o
Jelšave.
TOP SPRÁVY:
KALENDÁR:
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | ||
| 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
| 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |
| 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 |
| 27 | 28 | 29 | ||||
| meniny má: Dorota | ||||||