Osobnosti mesta

János DIAK 1566, vzdelaný občan Jelšavy.

Imrich LITERÁT (LANIO) 1567, prísažný, vzdelaný občan Jelšavy.

Juraj EMRICH-DIAK 1591, richtár a prísažný , vzdelaný občan.

Juraj FABRICIUS (FABRY) z Jelšavy, prvý známy a významný učiteľ miestnej školy pred rokom 1575, po štúdiách, o.i. na Karlovej univerzite v Prahe a Wittenbergu, kde bol v roku 1579 vysvätený za prvého známeho kňaza, farárom v Jelšave až do smrti 1633, od roku 1620 seniorom Muránskeho bratstva.

Eliáš LÁNI bol vynikajúcim učiteľom v Jelšave pred rokom 1597, po roku 1597 ho pozval palatín Juraj Thurzo do svojich služieb, kde sa neskôr stal superitendentom.

Tomáš LITERÁT 1611, prísažný, vzdelaný občan Jelšavy.

Ondrej MAJER z Badína študoval vo Wittenbergu (1628-1630), v Jelšave bol v rokoch 1630-1631 učiteľom a od roku 1645-1669 farárom a seniorom.

Juraj STRAKOCIUS, syn inšpektora cisárskych baní v Banskej Bystrici, po štúdiách v Banskej Bystrici 4 roky študoval v Jelšave pod vedením Ondreja Szentkeresztyho (1653-1660).

Daniel SINAPIUS-HORČIČKA zo Sučian, autor zbierky porekadiel Nový trh latinsko-slovenský a iných, náboženských prác a básní, bol v rokoch 1663-1665 najvýznamnejším rektorom jelšavskej školy.

Samuel HRUŠKOVIČ, autor viacerých náboženských piesní, vyše roka (1709-1710) študoval v Jelšave, ale nevydržal ťažký život chudobného študenta a aj nehoda pri zvonení urýchlila jeho odchod z Jelšavy.

Peter MAGULÁČ z Jelšavy za pomoci župy študoval vo Wittenbergu, v rokoch 1713-1717 bol rektorom školy v Gemeri, farárom v Cibani a v rokoch 1721-1748 v Rimavskej Bani.

Ondrej VRBOVSKÝ r. kat. farár v Jelšave od roku 1775, bol v roku 1793 členom odbočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave.

Imrich SOLČÁNYI, r. kat. kaplán v Jelšave, bol tiež v roku 1794 až 1795 členom Slovenského učeného tovarišstva.

Ján GLOSIUS z Jelšavy, roštársky farár, vydal v roku 1792 v Banskej Bystrici príručku ako úspešne chovať včely.

Pavel VALASKÝ (1742-1824), od roku 1783-1824 prvý potolerančný farár a senior a spoluzakladateľ jelšavskej ovocinárskej spoločnosti (Záhradnícka kompánia), v roku 1796 autor prehľadu dejín literatúry v Uhorsku, stručných dejín jelšavskej ev. a v. cirkvi a iných menších prác.

Pavel ČERNOK, spoluzakladateľ a pestovateľ v jelšavskej ovocinárskej spoločnosti, v rokoch 1794-1808 učiteľ v Jelšave.

Ján Pavel HAVAŠ (1789-1851), vynikajúci ovocinár a učiteľ v rokoch 1810-1851 v Jelšave. Údajne ako prvý v Rakúsku aj v Uhorsku zaviedol čisto dievčenské triedy a tak sa venoval svojim žiačkam, že aj slepé dievča doviedol na solídnu úroveň vzdelania.

Ondrej LACO (1793-1858), rovnako dobrý ovocinár a učiteľ, národovec, účastník na ľudovom zhromaždení 1. 5. 1848 v Rimavskej Sobote a vyšetrovaný za leták „Bratja Slováci“. Spolupracovník Samuela Tomášika.

Adam CZIBUR z Jelšavy, popredný advokát a časove druhý inšpektor železiarskej Únie (1808).

Pavel BENKÁR z Jelšavy, tretí inšpektor Únie, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o rozvoj železiarstva.

Samuel GLÓS, ďalší inšpektor Únie a zakladajúci člen jelšavskej ovocinárskej spoločnosti.

Jozef BENKÁR, syn Pavla, od roku 1827-1852 hlavný inšpektor Únie, ktorý sa zaslúžil v roku 1852 o spojenie Únie so susednou spoločnosťou a o vznik Rimamuránskej železiarskej spoločnosti.

Adam BREZANÓCZI z Jelšavy, 4. 11. 1751-2. 4. 1832 profesor práva v Budapešti.

Ľudovít GREINER (1796-1882), od roku 1828 prednosta novozriadeného Lesného riaditeľstva Coburgových lesov v Jelšave, od roku 1853 s titulom Forstrad-lesný radca. Mal mimoriadne zásluhy na povznesení lesného hospodárstva v Jelšave. Navrhol novú organizáciu veľkostatku, ktorá v roku 1830 vstúpila do platnosti a platila do roku 1924, resp. 1926.

Samuel FERIENČIK, v rokoch 1827-1853, farár v Jelšave. Vynikal v prírodných vedách a v rámci Uhorska v meteorológii, prispieval do odborných časopisov predpoveďami počasia. V roku 1842 bol členom delegácie vo Viedni u cisára so sťažnosťami Slovákov.

Daniel MARČEK z Jelšavy ako evanjelický kaplán v roku 1861 vystúpil na obranu Slovákov na protimemorandovom zhromaždení v Muráni, neskôr v tom duchu vystupoval aj ako učiteľ evanjelickej školy v Jelšave.

Rudolf FABINI nar. 30. 5. 1948 v Jelľave, doktor prírodných vied a člen akadémie.

Ondrej PORUBSKÝ z Jelšavy po štúdiách v Banskej Štiavnici v roku 1849-1895 prevzal správu jelšavských lesov a priviedol ich do nebývalej produktivity, veľmi potrebnej v tých časoch.

Lujza FERIENČIKOVÁ, vdova po S. Ferienčikovi, v roku 1864 založila a viedla humánny ženský spolok na podporu chudobných, ktorý aj koncom storočia viedol podporno-vyživovaciu akciu nezamestnaných.

Václav VRANÝ, absolvent tzv. učiteľského semeniska na gymnáziu v Revúcej, rokoch 1871-1873 učil v Jelšave dievčenské triedy. Z tejto triedy vyšla aj známa botanička v Turci (Blatnica) Izabela Textorisová. Vraný sa neskôr ako botanik stal kustodom Národného múzea v Martine.

E. NEOGRÁDY, od roku 1893 prednosta železničnej stanice v Jelšave, vzorný a pokrokový učiteľ, člen učiteľského spevokolu, nacvičoval s deťmi divadlá a pracoval ako aktívny člen sociálnodemokratickej strany.

Ján CHRAPAN z Jelšavy v rokoch 1932-1935 učil v Jelšave, kde bol dovtedy aj popredným hráčom futbalového mužstva. Vynikajúci v prírodných vedách, neskôr vysokoškolský učiteľ v Bratislave.

Viliam HOLUBY, v rokoch 1933-1938 vynikajúci učiteľ slovenského jazyka, národovec, po roku 1938 riaditeľ školy v Bardejove.

Dezider URBÁNIK z Jelšavy, učil mimo Jelšavy, neskôr v Malackách, vynikol ako teoretik, praktik a organizátor výchovy.